Kathrin´s world

História kapely Daddy Long Leg sa začína písať v roku 1994. Prvá polovica deväťdesiatych rokov sa celosvetovo niesla v znamení grungeovej vlny šíriacej sa z amerického Seattlu a popularita kapiel ako Pearl Jam, Nirvana, Alice In Chains, Soundgarden alebo Stone Temple Pilots vtedy dosahovala dimenzie porovnateľné s najväčšími popovými hviezdami. Táto vlna ovplyvnila aj prievidžanov Jura Rakovského (spev), Stana Greguša (gitara) a ich kamarátov a ústila k založeniu štýlovo podobne orientovanej kapely. Ku cti im slúži, že napriek vyššie uvedeným inšpiráciám, ku ktorým pribudli napríklad aj Manic Street Preachers alebo Neil Young, sa nevenovala len coververziám svojich idolov, ale že si starostlivo budovala svoj vlastný repertoár a ten sa stal základom ich koncertných setlistov.

Daddy Long Leg sa stala hlavne v prievidzskom regióne doslova kultovou kapelou, ktorá dokáže na svojich koncertoch zaplniť sály a kluby, čo im tu môžu závidieť aj interpreti v rámci Slovenska omnoho populárnejší. Hoci zostava okolo dvoch lídrov sa postupne menila, v roku 2001 sa ustálila do dnešnej podoby a v tej dobe uzrel svetlo sveta aj prvý oficiálny album „...one day is not enough“. Na svet mu v úlohe krstných rodičov pomáhali vtedy ešte nie príliš známy humorista Juraj Mokrý a Henry Tóth – gitarista a producent najvyššej triedy. Henry ocenil, že sa kapela nedala na cestu komerčných odpadov, ale hrá poctivý priamočiary rock.

Album síce kritici u nás aj za riekou Moravou hodnotili pozitívne, distribučné a promo kanály však nezabezpečili publicitu a dostupnosť pre všetkých potenciálnych priaznivcov na Slovensku, takže niektoré piesne prespievané do slovenčiny sa stali základom aj pre aktuálny album, ktorý práve vychádza. Zopár piesní z neho ste už mohli začuť aj z rozhlasu. To sme sa už dostali k premene kapely, keď sa poslovenčil nielen repertoár, ale aj názov skupiny.

Ako prišlo k anglicko-slovenskej premene nám už viac povie spevák Juraj Rakovský:

Keďže je celá platňa naspievaná v slovenčine, zdalo sa nám hlúpe, aby sme mali naďalej anglicky názov, takže iba jednoduchým prekladom časti názvu sme sa premenovali na Dlhú nohu.

- Čo bolo zlomom, kedy ste sa rozhodli spievať po slovensky?

O slovenských textoch sme uvažovali už pred natočením albumu, ale vždy to zostalo len pri "uvažovaní" a každá nová pesnička bola otextovaná v angličtine. Až keď si vydavateľ vyžiadal, aby na platni boli slovenské pesničky, bol som "donútený" napísať nové slovenské texty, čo sa mi pôvodne príliš nechcelo, ale nakoniec som veľmi rád, že to je tak, ako je.

- Očakávate po poslovenčení repertoáru širší prienik medzi poslucháčsku obec na Slovensku a vyššiu návštevnosť na mimoregionálnych koncertoch?

Prienik neočakávame, ja som rád, keď sa niekomu naša hudba páči, ešte viac ma poteší, ak sa páčia aj texty. To, čo hráme, naozaj nie je hudba, s ktorou sa dá urobiť dobrý obchod (t.j. že teenageri budú strieľať sms-ky do hitparád a sťahovať do mobilov zvonenia z našich pesničiek), ale samozrejme nám spravilo radosť, keď hudobní dramaturgovia niektorých rádií zaradili naše pesničky do svojich playlistov.

 Keďže je celá platňa naspievaná v slovenčine, zdalo sa nám hlúpe, aby sme mali naďalej anglicky názov, takže iba jednoduchým prekladom časti názvu sme sa premenovali na Dlhú nohu.

 Kde sa dá zohnať vaše posledné CD?

Predávalo sa istý čas aj v obchodoch, ale za podľa nás neúnosnú cenu - takmer štyristo korún. Bohužiaľ, vydavateľstvo Millenium Records údajne končí a náklad, ktorý sme od nich dostali pre našu potrebu sa už minul. Teraz čakáme na ďalšiu várku a keď sa jej dočkáme, budú si môcť prípadní zaujemcovia kúpiť naše CD prostredníctvom formuláru na našej

- Vo vašej koncertnej zostave sa začal objavovať univerzálny gitarista Roman Mečiar, čo si sľubujete od tejto posily?

Roman nastúpil do kapely, aby sme dosiahli na koncertoch zvuk, ktorý sa blíži tomu, čo si môžete vypočuť na platni, keďže na nahrávkach sú použité 4 až 5 gitár, čo si myslím, že sa nám úspešne podarilo a sme veľmi radi, že ho máme.

- Myslíš si, že prievidzská klubová scéna má potenciál, aby sa stala významnejším centrom hudobného diania v celoslovenskom meradle? Prípadne, čo jej ešte chýba.

Poznám skoro všetky prievidzské kapely, ktoré hrávajú a nie sú len zavreté v garáži, ale označiť ich (aj nás) za "klubovú scénu" by som si netrúfal, pretože všetci hráme pop, ktorý má každý prispôsobený nejakým smerom – v našom prípade značne gitarovým. Potenciál prievidzské kapely určite majú, tak ako aj topoľčianske, bystrické, košické, martinské, žilinské... Mne v Prievidzi nechýba žiadna kapela.

- Kde vás budú môcť naživo zhliadnuť a počuť vaši priaznivci?

Od septembra až do konca roka však plánujeme intenzívne koncertovanie v slovenských kluboch, na čo sa tešíme a budeme sa pritom snažiť podporiť predaj nášho ostatného albumu. Termíny koncertov nájdete na našej webovej stránke.

(Cagan.blog.sme.sk)